Sme klub, ktorý si váži tradície a skúsenosti športových odborníkov s hokejom. Na druhej strane však pozorne sledujeme najmodernejší prístup a trendy v rozvoji hokeja s akceptovaním potrieb súčasnej generácie mladých športovcov. Participujeme na kreovaní nových myšlienok a spolupracujeme s organizáciou Slovenská hokejová škola o.z. (ďalej SHŠ), čo je nové občianske združenie, ktoré sa bude zaoberať vzdelávaním a metodikou hráčov a trénerov na Slovensku. Ponuku pracovať pre SHŠ prijal rodák z Oulu Jukka Tiikkaja. Na prelome desaťročí pomáhal s rozvojom hokeja v Ázii, posledný poltucet rokov zas pôsobil ako vedúci systému vzdelávania trénerov vo Fínsku, odkiaľ za ostatné obdobie vyšlo niekoľko vysoko kvalitných hokejistov.
Kto je Jukka Tiikkaja (40)?
Rodák z Oulu sa aktívne venoval hokeju do sezóny 2002/2003, no dieru do sveta ako hráč neurobil. O to významnejšie sa však zapísal do hokejového povedomia po skončení kariéry. Ešte ako aktívny hráč študoval na Jyväskylskej univerzite, ktorú úspešne ukončil v roku 2003.
Medzi rokmi 2009 a 2011 pracoval ako rozvojový manažér hokeja v Ázii pod záštitou Medzinárodnej hokejovej federácie (IIHF). Od septembra 2011 pracoval vo Fínskom hokejovom zväze, najprv ako vedúci systému vzdelávania trénerov, neskôr ako rozvojový manažér. Popritom absolvoval doktorandské štúdium na Technickej univerzite v Lappeenrante a tiež pôsobil ako šéf kampusu na Univerzite aplikovaných vied Haaga-Helia.
V máji 2017 sa zúčastnil Národného rozvojového semináru slovenského hokeja v Jasnej, od septembra 2017 úzko spolupracuje so Slovenským zväzom ľadového hokeja, pričom za úlohu bude mať predovšetkým vzdelávanie trénerov.
Prečítajte si niektoré z jeho myšlienok
- Rozhovor s Jukka Tikkajom
- Článok od Jukka Tiikkaja Hráč 21. storočia – rozdielne požiadavky, rozdielne riešenia ako sa zlepšovať
Program rozvoja myšlienok – SAMÉ DOBRÉ VECI, ktoré ani nie sú tak nové, ako len oprášené a rozvinuté do dnešnej doby a potrieb súčasnej mladej generácie detí a športovcov.
13 krokov ako byť rodičom úspešných detí
Výchova úspešného hokejistu nemôže byť len na pleciach jeho trénerov, ale začína už doma.
Ak chcete, aby skúsenosti, ktoré vaše dieťa zbiera športom urobili z neho víťaza, potom potrebuje aj vašu pomoc! Ste zásadnou a veľmi dôležitou súčasťou tímu, ktorý vaše dieťa formuje (rodič - tréner - športovec). Ak si svoju prácu odvádzate dobre a poctivo hráte svoju úlohu, potom sa vaše dieťa dokáže naučiť svoj šport rýchlejšie, napreduje lepšie, má radosť z toho, čo robí a cíti sa zdravo sebavedomé bez ohľadu na výsledok. Jeho športová skúsenosť slúži ako pozitívny model toho, ako v živote prekonávať iné výzvy a prekážky. Ak pobežíte nesprávnym smerom, vaše dieťa sa prestane učiť, jeho skúsenosť bude plná ťažkostí a blokov a postupne začne svoj šport nenávidieť. A to je ešte tá lepšia správa! Okrem toho bude pravdepodobne veľmi významne trpieť váš vzájomný vzťah. Výsledkom bude vyhorenie s pocitmi neschopnosti, zlyhania, nízkeho sebavedomia. Pocitmi, ktoré sa premietnu aj do iných častí jeho života. Vaše dieťa a jeho tréner vás v tíme naozaj potrebujú. Bez vás nedokážu víťaziť. My vám ponúkame zoznam užitočných stratégií a možností, ktoré môžete použiť, aby ste svojmu dieťaťu dopriali tie správne skúsenosti. Pamätajte, že nikto nevyhrá pokiaľ nevyhrávajú všetci. Potrebujeme vás v našom tíme!
Ak je súťaž zadefinovaná správnym spôsobom, potom je aj v detskom športe výborným a zdravým nástrojom, prostredníctvom ktorého sa v deťoch rozvíjajú vlastnosti a zručnosti potrebné nielen v športe, ale aj v živote. Slovo "compete" (súťažiť) pochádza z latinského "com" a "petere", čo znamená spolu a snažiť sa navzájom. Správna definícia súťaže znamená snažiť sa spoločne a teda, že oponent nie je nepriateľ, ale partner! Čím lepší výkon oponent podáva, tým väčšiu možnosť zlepšiť sa poskytuje vášmu dieťaťu. Šport je o učení sa, ako prekonávať výzvy a prekážky. Bez silného protivníka a bez náročných výziev by šport nebol veľmi zábavným. Čím väčšia je výzva, tým väčšia je možnosť dostať sa za svoje limity. Neučte svoje dieťa, že jeho oponent je zlý nepriateľ a niekto, koho treba zničiť. Nemodelujte v ňom nikdy takýto postoj! Namiesto toho sa s rodičmi súpera rozprávajte a vytvárajte medzi sebou priateľstvá. Povzbudzujte úžasné výkony a dobrú hru a nie len víťazstvá!
Základným cieľom športu je prekonávať seba samého a neustále sa zlepšovať. Posudzovanie napredovania na základe prehier a výhier je nepresné a nespravodlivé. Víťazstvo v športe je o tom, že podáte najlepší výkon, aký dokážete, bez ohľadu na výsledok a výkon vášho súpera. Deti by mali byť podporované súťažiť proti svojmu vlastnému potenciálu. Ak má vaše dieťa takýto cieľ a hrá preto, aby sa zlepšovalo a nie preto, aby niekoho porazilo, bude omnoho pokojnejšie, bude mať viac radosti a vďaka tomu dokáže podať lepší výkon.
Jedným z hlavných cieľov športovej skúsenosti detí je získavanie zručností a návykov. Ak dieťa podá výkon na maxime svojho potenciálu a prehrá, je až kriminálnym činom zamerať sa na výsledok a kritizovať. Ak dieťa hralo na hraniciach svojich možností a prehralo, potom ho treba podporiť, aby sa cítilo víťazom! To isté však platí aj naopak. Ak dieťa alebo tím hrali hlboko pod svoje možnosti a vyhrali, nie je dôvod vyzdvihovať ich za víťazov. Pomôžte svojmu dieťaťu oddeliť úspech a neúspech od víťazstiev a prehier. Pamätajte si, ak zadefinujete úspech a neúspech pomocou týchto dvoch parametrov, hráte vopred prehratú partiu so svojím dieťaťom.
Vašou úlohou v trojuholníku tréner - športovec - rodič je byť Podporovateľom športovca s veľkým P! Musíte byť najväčším fanúšikom svojho dieťaťa - bezpodmienečne! Nechajte trénovanie a inštruovanie na trénera. Poskytujte povzbudenie, podporu, empatiu, dopravu, peniaze alebo inú pomoc, ale .... nebuďte trénerom! Mnoho rodičov sa so svojimi deťmi dostáva do konfliktu práve preto, že zabúdajú, aká je ich úloha v detskom športe. Trénovanie odporuje vašej úlohe fanúšika a podporovateľa. Posledné, čo vaše dieťa potrebuje počuť po prehre alebo zlom výkone, je vyčítanie technických alebo strategických chýb. Udržujte si stále úlohu rodiča namiesto úlohy trénera. A ak sa aj náhodou stane, že sa budete musieť stať trénerom, majte toto oddelenie úloh stále na pamäti. Nebuďte rodič, keď trénujete a doma nebuďte trénerom ale rodičom.
Je to časom overené pravidlo zlepšovania výkonu: Čím viac zábavy a radosti zažíva športovec pri športe, tým rýchlejšie sa učí a lepšie napreduje. Pre zvyšovanie výkonnosti je radosť a zábava nutná na každej úrovni športu, od mládeže až po svetovú špičku. Ak dieťa prestane mať radosť a začne ho tréning alebo súťaž desiť, je to čas, kedy by ste mali začať mať obavy. Keď šport alebo hra začne byť braná príliš seriózne, majú športovci tendenciu k vyhoreniu a sú omnoho náchylnejší k opakovaným problémom s výkonmi. Existuje jednoduché pravidlo: Ak vaše dieťa neteší to, čo robí, ak nemiluje svoj šport, potom začnite vyšetrovať! Čo mu bráni prežívať radosť? Je to tréner? Pociťuje tlak? Ste to vy? Majte na pamäti, že aj vysoko súťaživý program môže obsahovať množstvo zábavy! Dieťa, ktoré je nútené súťažiť aj vtedy, ak z toho nemá radosť, raz celkom určite vypadne zo štatistík.
Piaty krok nás priviedol k naozaj dôležitej otázke: Prečo vaše dieťa robí šport? Robí ho preto, že to samé chce? Alebo preto, že to chcete vy? Keď sa mu niečo v športe nedarí, hovoríte o jeho problémoch, ako že sú to NAŠE problémy? Robia vaše deti šport pretože vás nechcú sklamať, pretože vedia, aký je šport dôležitý pre VÁS? Hrajú pre ocenenia a bonusy, ktoré im ponúkate VY? Sú ich ciele ICH alebo VAŠE? Nakoľko ste vložený do ich úspechu alebo neúspechu? Ak športujú preto, aby vás potešili, potom sú v športe zo zlých dôvodov! Ak zostanú ďalej zapojení v športe len kvôli vám, bude to prehra vás oboch. Je to normálne a zdravé, chcieť aby bolo vaše dieťa úspešné a aby excelovalo. Ale nemôžete na neho tlačiť svojimi vlastnými očakávaniami a nútiť ho športovať prostredníctvom úplatkov alebo pocitov viny. Ak majú svoj vlastný dôvod a vlastné ciele, ktoré ich vedú k športovaniu, budú omnoho viac motivovaní excelovať, a teda aj omnoho úspešnejší!
Nedávajte do rovnosti výkon vášho dieťaťa s jeho sebaúctou a pocitom milovanosti. Jedným z najtragickejších a najškodlivejších omylov rodičov, ktorý vídavame, je trestanie dieťaťa za zlý výkon zlými pocitmi. Dieťa prehrá súboj, minie prihrávku alebo urobí inú chybu a rodič reaguje s odporom, hnevom a odopiera dieťaťu lásku a uznanie. POZOR: Pokojne používajte túto stratégiu ďalej, ak chcete zničiť váš vzťah a emocionálne zničiť svoje dieťa. Keď potreboval olympijský skokan do vody Greg Lougains skočiť svoj posledný skok na 10 bodov, aby získal olympijské zlato, jeho poslednou myšlienkou pred skokom bolo: "Ak sa mi to aj nepodarí, moja mama ma bude stále milovať."
Športovci každého veku a každej úrovne podávajú výkony priamo úmerné tomu, aký pocit majú sami zo seba. Ak sa vaše dieťa pohybuje v prostredí, ktoré podporuje jeho sebaúctu, bude sa učiť rýchlejšie, baviť sa športom a podávať dobré výkony aj pod tlakom. Jednou z vecí, ktoré sme všetci ako deti chceli a nikdy sme neprestali chcieť, je byť milovaný a akceptovaný a prinášať rodičom radosť tým, čo robíme. Tak sa zvyšuje sebaúcta. Aj vaše pôsobenie na dieťa prináša do jeho života dobrý pocit zo seba. Ono samé sa potom k sebe bude správať dobre. To neznamená, že musíte neustále chváliť svoje dieťa za veľké úsilie aj vtedy, ak podalo mizerný výkon. V takejto situácii stačí, keď budete empatickými a senzitívnymi k jeho pocitom. Sebaúcta spôsobuje, že život ide ďalej aj po zlom výkone. Pomôžte svojmu dieťaťu mať zo seba dobrý pocit a dáte mu do života obrovský dar. Nekonajte spôsobom, ktorý degraduje, strápňuje alebo ponižuje vaše dieťa. Ak budete svoje dieťa stále tlačiť dole a minimalizovať jeho snahu a úspechy, ono samé sa bude k sebe tak správať po celý život. A nielen to, bude sa tak správať aj k ostatným.
Ak chcete, aby vaše dieťa bolo šťastné a úspešné, naučte ho prehrávať! Najúspešnejší ľudia v športe, ale aj mimo neho, robia dve veci odlišne ako všetci ostatní. Po prvé, sú ochotnejší riskovať, a teda aj viackrát zlyhávajú. Po druhé, využívajú svoje zlyhania pozitívnym spôsobom ako zdroj spätnej väzby a motivácie k zlepšeniu. Naša spoločnosť je vo všeobecnosti negatívna a učí nás, že zlyhania sú zlé, že sú dôvodom pre rozpaky a poníženie, a že sú niečím, čomu je potrebné zabrániť za každú cenu. Strach zo zlyhania a poníženia spôsobuje nevýkonnosť a slabú aktivitu jednotlivca. Popravde, najviac výkonnostných blokov a slabých výkonov pramení z toho, že športovec bol posadnutý strachom zo zlyhania. Nemôžete sa naučiť chodiť bez toho, aby ste niekoľkokrát spadli. Po každom raze, kedy spadnete, dostane vaše telo hodnotnú informáciu ako to urobiť lepšie. Nemôžete byť úspešným a výkonným, ak sa bojíte zlyhania a prehry. Naučte svoje dieťa vnímať prekážky, omyly a riziká pozitívne a dáte mu kľúč k úspešnému životu. Zlyhanie je ideálnym odrazovým mostíkom k úspechu.
Mnoho rodičov využíva, priamo alebo nepriamo, vinu a hrozby ako spôsob motivácie svojho dieťaťa k zvýšeniu jeho výkonu. Štúdie výkonnosti potvrdzujú, že hrozby a tresty síce pomôžu dosiahnuť krátkodobé výsledky, no z dlhodobého hľadiska spôsobujú zdravotné, mentálne a výkonnostné deformácie. Využívanie strachu ako motivačného prostriedku je jednou z najhorších možností, ktorou sa pokúšate zvýšiť výkon vášho dieťaťa. Hrozby odstraňujú zo športu zábavu, a teda znižujú výkon vášho dieťaťa. V hrozbe je tiež zakomponovaná vaša vlastná úzkosť a nedôvera v schopnosti vášho dieťaťa. Aj nepriama komunikácia takejto nedôvery ničí výkon vášho dieťaťa. Naopak, výzva nevedie k strate alebo negatívnym dôsledkom zlyhania. Z výzvy tiež vyplýva nepriama komunikácia na vaše dieťa:
"Myslím si, že to dokážeš!"
Keď sú športovci pod tlakom a podávajú výkon hlboko pod ich potenciál, veľmi častou príčinou tohto diania je zameranie sa na výsledok výkonu. Pri každom špičkovom výkone by mal športovec absolútne zabudnúť na výsledok a byť maximálne sústredený na svoj aktuálny výkon. Zameranie sa na výsledok rozptyľuje a zaisťuje športovcovi horší výkon. Výsledok je úplne mimo kontrolu športovca a zameriavanie sa naň zvyšuje úzkosť. Takže ak naozaj chcete, aby vaše dieťa vyhrávalo, pomôžte premiestniť jeho sústredenie z dôležitosti súťaže na jeho vlastný výkon a úlohu. Podporujúci rodičia znižujú hodnotu výhry a namiesto toho sa zameriavajú na zlepšovanie zručností a hru dieťaťa.
Podporujúci rodičia neporovnávajú svoje dieťa s jeho súpermi, ale vždy hodnotia progres svojho dieťaťa. Porovnávania sú zbytočné, nepresné a deštruktívne. Každé dieťa dozrieva rozlične a proces porovnávania ignoruje významné vývojové rozdiely. Napríklad dvaja 12-roční chlapci môžu mať naozaj spoločný iba vek. Jeden môže byť fyzicky vyspelý ako 16-ročný športovec, zatiaľ čo druhý môže mať fyzické atribúty 9-ročného chlapca. Porovnávanie výkonnosti môže predčasne vypnúť inak talentovaných športovcov. Jediná hodnota porovnávania je pri výučbe. Ak jedno dieťa vyniká v technike, môže byť využité ako vzor pre ostatné deti. Aby dieťa mohlo zo seba vydať to najlepšie, potrebuje vždy byť v sebe samom. Rozptyľovanie sa porovnávaním sa s inými športovcami narušuje jeho vlastný výkon.
Športové médiá by vás radi presvedčili o tom, že víťazstvo alebo prehra sú viac ako život. Fakt, že je to stále iba hra sa pravidelne niekde stráca. Tento nedostatočný pohľad sa často dostáva aj do mládežníckych kategórií. Mladí športovci často odchádzajú zo zápasu so skresleným pohľadom na seba a svoj výkon. Rodičia by mali svojim deťom pomôcť rozvíjať realistické očakávania od seba, svojich schopností a svojej hry bez toho, aby obrali deti o ich sny. Zaplávať svoj najlepší čas v živote a prísť posledný je dôvod na oslavu a nie depresiu. A tak isto prehrať zápas o majstra neznamená, že zajtra nevyjde slnko.
Pamätajte:
- Sú to deti,
- Je to hra,
- Rodičia by mali povzbudzovať všetkých,
- Rozhodcovia sú ľudia,
- Vy ani vaše dieťa nehráte za Blackhawks